�vod

Ochrana pred bleskom

Blesk

Blesk je siln elektrick vboj medzi oblakmi a zemou, alebo medzi oblakami navzjom.
Elektrina v oblakoch vznik v dsledku nabjania iastoiek adu, ktor tvoria oblak. Menie iastoky adu s nabit kladne, vie iastoky adu a vodn kvapky s nabit zporne. ie v dolnej asti je oblak zporn a v hornej asti je kladn. Medzi jednotlivmi asami je naptie a ak presiahne urit hodnotu, dochdza k vboju, ie blesku.
Kad blesk je sprevdzan hrmenm, ktor vznik v dsledku nvratu vzduchu na jeho pvodn miesto.
Teplota na mieste dopadu dosahuje a 30 000 stupov Celzia.

Druhy bleskov:
  • iarov - najastejie sa vyskytujci blesk v podobe iarivch bielych, bledobelasch alebo ruovch iar v dke od niekoko metrov a do niekoko desiatok kilometrov.
  • guov - je poda sasnch vedeckch teri tvoren rozeravenou plazmou v tvare gule o vekosti pomarana a gule s polomerom do niekoko metrov. Zanik s ohluujcim rachotom.
  • perlov - s to tzv. ruencov blesky v tvare retiazky zloenej z oddelench svetelnch bodov.
  • Eliov ohe - fialovo svetielkujce vboje, nachdzajce sa vemi asto na veden.
  • plon - blesk zaberajci vek plochu.

Bleskozvod

Tto problematiku riei:
STN EN 62 305-1 Veobecn zsady
STN EN 62 305-2 kody spsoben bleskom (metodika odhadu rizika)
STN EN 62 305-3 Hmotn kody na objektoch a fyzick ohrozenie ivota
STN EN 62 305-4 Elektrick a elektronick zariadenia vo vntri objektov
STN EN 62 305-5 Ininierske siete
Ako ochrana pred inkami blesku sli bleskozvod.
Bleskozvod sa zriauje na objektoch kde by blesk mohol ohrozi ivot alebo zdravie vieho mnostva ud

Bleskozvod pozostva z :
  • 1. zachytvacia sstava (zbera)
  • 2. zvod
  • 3. skobn svorka
  • 4. zemni
1.Zachytvacia sstava
- hrebeov
- mreov
- tyov
- klietkov

Zachytvacia sstava sa vol poda typu strechy
Najastejie typy striech :
typystriech

Hrebeov sstava
Je tvoren zchytnm vedenm na hrebeni striech Pouva sa na sedlovch strechch.

hreben

Mreov sstava
Je tvoren sieou zberacch veden, ktor s v mieste kriovania spojen.
Maximlny rozmer oka mree je 20 x 60 metrov, priom krajn okraje mree opisuj vonkajie obrysy strechy.
mreza

mreza

Tyov
Je tvoren zberacou tyou umiestenou na mieste pravdepodobnho zsahu bleskom.
Ochrann priestor vytvra kue s vrcholovm uhlom alfa. Pouva sa na stanovch strechch, komnoch a stoiaroch
Isti

Isti

Klietkov sstava
Rovnoben zberacie vedenia klietkovho bleskozvodu mu by vzdialen najviac 20m

Zachytvae sa prednostne umiestuj na:
- rohoch objektov
- exponovanch miestach
- hranch
- vrchnch astiach fasd objektov

Metdy umiestnenia zberaov:
a,mreov metda
b,metda ochrannho uhla
c,metda valiacej sa gule

mreov metda
Metda mreovej siete stanovuje maximlne rozmery oka mree v zvislosti od triedy ochrany. Metda mreovej siete je preto vhodn pre rozahlejie a niie budovy s plochou strechou.
mrezovametoda
Trieda ochrany objekt rozmer oka mree [m]
I nemocnice, banky, elektrrne, vodrne, 5x5
II koly, supermarkety, katedrly 10x10
III obytn domy, rodinn domy 15x15
IV objekty a haly bez vskytu osb a vntornho vybavenia 20x20

metda ochrannho uhla
Poda STN EN 62305-3 sa ochrann uhol stanovuje pre kad objekt osobitne vpotom.
uhol
Objekt sa povauje za chrnen vtedy, ak cel jeho objem le vntri myslenho kuea.
Metda ochrannho uhla je vhodn najm pre:
- objekty jednoduchieho geometrickho tvaru
- menie asti vch objektov
- objekty menej vky

uhol class="design">


metda valiacej sa gule
Zohaduje aj pravdepodobnos zsahu blesku do budovy zo strn.
Metda valiacej sa gule je vhodn a pouiten pre akkovek chrnen objekty. Zvl᚝ sa vak hod na budovy zloitejch tvarov.
uhol
Polomer valivej gule pre jednotliv objekty:
Trieda ochrany objekt polomer valivej gule [m]
I nemocnice, banky, elektrrne, vodrne, 20
II koly, supermarkety, katedrly 30
III obytn domy, rodinn domy 45
IV objekty a haly bez vskytu osb a vntornho vybavenia 60

2.Zvod
Bleskov prd zachyten zbernou sstavou sa zvodmi odvdza do zeme, aby pritom nedolo k pokodeniu objektu.
Pri nvrhu usporiadania zvodov treba dodriava niekoko princpov:
- rozdeli bleskov prd na niekoko paralelnch vetiev
- obmedzi dku tchto vetiev na minimum
- vykona ekvipotencilov vyrovnanie s kontruknmi asami budovy
Pri intalovan zvodov je vdy nutn dodra predpsan vzdialenosti od podkladovho materilu a sasne aj vzdialenos nosnch driakov zvodu.
Zvody maj by rovnomerne rozloen po obvode chrnenej budovy, avak s ohadom na architektonick poiadavky a technick monosti.
Ak je to mon, zvody maj by intalovan na kadom vznanom rohu budovy. alie zvody sa umiestuj tak, aby vyhovovali tmto poiadavkm:
- o najalej od dver a okien
- nesm prechdza balknom, loggiou a vahovou achtou
- nemaj by na strane vonkajieho silovho vedenia
- o najalej od kovovch predmetov nepripojench k bleskozvodnej sstave

Prirodzen zvody vyaduj, aby bola zaruen kontinuita veden a aby prpadn elektrick spoje boli vyhotoven trvalm spsobom.
Na prirodzen zvody sa mu vyui tieto asti budovy:
- kovov vedenia
- armovanie
- kovov rm budovy

Zvody je mon vyhotovi aj ako skryt uloen pod omietkou:
- vone uloen v dutine svetlosti aspo 29 mm (v nekovovej netrietivej rrke)
- pevne uloen v betnovej kontrukcii alebo zabetnovan v drke
- nesm sa uklada do dilatanch kr, odkvapovch rr a abov.


Poet zvodov sa riadi pdorysnmi rozmermi, tvarom strechy a vkou objektu:
  • pre dlh objekt obdnikovho pdorysu s pomerom rka : dka = 1:5 menej je jeden zvod na kadch 15 m dky objektu
  • pre lenit a irok objekt obdnikovho pdorysu s pomerom rka : dka =1:5 a vm je jeden zvod na kadch 30 m dky obvodu pdorysu
  • menie objekty maj ma aspo dva zvody o najalej od seba
  • jednopodlan budovy s obvodom do 40 m (ak dlhia strana nemeria viac ako 15 m) - sta jeden zvod
  • pri objektoch vych ako 30 m nad zemou mus by zvod kadch 15 m (aj zaatch) obvodu pdorysu. Minimlny poet zvodov s dva, umiesten maj by na protiahlch stranch objektu.
Minimlny poet zvodov je 2.
Poet zvodov sa d odvodi z dky obvodu budovy, ak sa vezm do vahy odporan vzdialenosti medzi zvodmi.
Vzdialenosti zvodov by sa od uvedench hodnt nemali odchyova viac ako 20%.
Vzdialenosti zvodov v zvislosti od triedy ochrany:
Trieda ochrany objekt vzdialenosti zvodov [m]
I nemocnice, banky, elektrrne, vodrne, 10
II koly, supermarkety, katedrly 15
III obytn domy, rodinn domy 20
IV objekty a haly bez vskytu osb a vntornho vybavenia 25

Zvod bleskozvodu mus by chrnen pred pokodenm ochrannm uholnkom aspo do vky 1,6 m nad zemou.

Isti

3.Skobn svorka
Skobn svorka m by umiestnen na kadom zvode k uzemovacej sstave, z dvodov merania na ochrannejsstave bleskozvodu mus by skobn svorka rozpojiten pomocou nradia a zvod riadne oznaen. Skobn svorky u neoetrujeme iadnymi mazivami (vazelna).

Skobn svorka sa umiestuje:
-vonkajie - vo vke 1,8 a 2 m
-skryt - vo vke 0,6 a 1,8 m

Ak je zvodov viac skobn svorky sa osluj !

Ako miera kvality sa udva zemn odpor:
- max. 2 ohmy pre prpad, e uzemovacia sstava objektu je spojen s uzemnenm s elektrorozvodnej sstavy
- max. 15 ohmov pre jeden zvod uzemovacej bleskozvodnej sstavy za normlnych zemnch podmienok
- max. 10 ohmov pre cel sstavu bleskozvodu so vetkmi uzemovami bez rozpojenia skobnej svorky
Isti

4.Zemni
Je to vodiv teleso uloen v zemi tak, aby vytvorilo vodiv spojenie so zemou. Uklad sa do dobre vodivej pdy tak, aby bolo v dobrom styku s priahlou zeminou.
lohou uzemovacej sstavy je:
- rozptli zveden bleskov prdv zemi
- vytvori ekvipotencilov vyrovnanie medzi zvodmi
- minimalizova nebezpen preptia

Zemn odpor by mal by najviac 10 ohmov, ak sa jedn o samostatn uzemnenie bleskozvodu.
Na zlepenie vodivosti pdy sa nesm pouva chemick prvky a zem nesmie by navkou.

Zemnie sa ukladaj 0,5 m a 1 m pod povrch zeme. Ak ich je viac, vzdialenos medzi nimi je asi 3 m.

Uzemovae sa umiestuj tak, aby boli o najalej od:
- vchodov do budovy (krokov naptie)
- cudzch vodivch ast nachdzajcich sa v pde

innm a hospodrnym prstupom je nvrh integrovanho (spolonho) uzemnenia, ktor zaha uzemnenie bleskozvodu, silnoprdovej elektrointalcie a telekomunikanch zariaden v jednej uzemovacej sstave.
Vtedy sa uplatuj najprsnejie poiadavky z uvedench troch oblast.
Typy zemniov:
  • zhotoven
  • nhodn
Zhotoven uzemovae bleskozvodov sa vyhotovuj vtedy, ak odpor nhodnch zemniov nevyhovuje .
Mu by vo forme:
- ty - s to oceov, v ohni pozinkovan rrky
- psovn FeZn - je to oceov, pozinkovan psik o hrbke 3 mm s prierezom 80 mm2, alebo kruhov pozinkovan drt s priemerom 10 mm.
- dosiek - s to oceov dosky hrbky 3 mm s plochou 0,5 m2
- zkladov zemni
Tyov zemni (Typ A):
Na kad zvod treba pripoji samostatn uzemova cez skobn svorky. Za elom potencilovho vyrovnania jednotliv uzemovae mu sa navzjom spja. Pre tento typ uzemnenia sa odpora zriadi ekvipotencilov prpojnicu mimo budovy.
Isti

Zkladov zemni
Zkladov uzemova je uloen v betnovch zkladoch budov. Je tvoren z psovej ocele alebo z oceovho drtu.
Vhodou je, e ak betn dobre prekrva vodie aspo 50 mm v kadom smere s dostatone chrnen pred korziou.
Zo zkladovho uzemovaa treba vyvies nahor kovov vodie (pozinkovan oceov psovina) na pripojenie k zvodom.
Miesta vyvedenia sa volia tak, aby vzdialenos od uzemovaa k vopred stanovenm miestam zvodov bola o najkratia a o najvertiklnejia. Tieto vodie sa k zvodom pripjaj cez skobn svorky.
zakladovy

Nhodn uzemovae - je to vodiv predmet trvalo uloen v zemi na in el, ako napr. spodok oceovho stoiara v betnovom zklade.
Za nhodn zemni je mon poui svisl, vzjomne dokonale vodiv, trvale a viditene spojen kovov kontrukcie, pri ktorch je predpoklad, e nebud odmontovan pokia je pouit elektrick zariadenie (napr. eriavov drhy, kblov laviky, kovov potrubia - okrem plynovch).
Za nhodn zemni nie je mon poui zbradlie, rebrky, a in odnmaten zariadenia, kde by mohlo djs k prerueniu ochrannej sstavy.
Ako nhodn uzemovae sa taktie nesm poui: rozvody plynu, horavch kvapaln a vykurovacch mdi.

HTML 4.01CSS Nahor Mail Form�t pre tla� Domov - HROBONKA